Akoby ste toho pred sviatkami nemali dosť, ide vám aj ja pridať: takže Vianoce, neviete, kde vám hlava stojí. A aké sú komerčné, no fuj. Všade je veľa ľudí, len by sa to stretávalo pačmaga akási. No proste des to je, čistý gýč. Ja sa tiež ocitám na tomto náladovom póle, ale s vínom v ruke a s vianočným filmom pred očami, oscilujem aj na druhú stranu: slzy sa mi lesknú v očiach, keď učím dieťa koledy a na tajnej poličke (mimo zorného poľa malého tvora) zhromažďujem darčeky.
Minule som tuším objavila tajomstvo Vianoc, a že som taká štedrá, hneď sa oň aj podelím. Kde bolo tam bolo, vybrali sme sa na vianočné trhy s dieťaťom. Nech vidí veľký stromček, svetlá a tak… Ukázalo sa, vrchol večera nastal skôr, ako sme si mysleli. Tá detská nefalšovaná radosť, keď sa približuje rozsvietený autobus mestskej hromadnej dopravy…no proste na nezaplatenie. Na môj vkus až nejako pričasto sa stretávam s názorom, že Vianoce sú vlastne otrava. Ako k tomu vlastne došlo? Mám teóriu…
Predstavme si Vianoce ako bufetové stoly v hoteloch. Vždy tam bude niečo hnusné, čo by ste ani do úst nedali (polo surové volské oká, čudný viacsten vo veselej farbe – akože zákusok a pod…). Ale vždy tam je ak kopec fajnových vecí. Záleží na tom, aká sorta ľudí sa k stolu dostane:hraboši – s heslom: „hlavne veľo“: bežia k stolom prví, naberú si, koľko unesú, cestou im to až padá. Ešte všetko ani neochutnali, už kukajú druhým do tanierov, či náhodou nedoložili medzičasom, dačo nové. Prenesené na Vianoce: dobre, že nohy nezlomili, aby všetko mali – čierny piatok, zlatá nedeľa, nákupné kupóny z „prvej ženy“ (to je rébus, čo?), a potom zistia, že susedia nakúpili v zľave – ta ceneporaži?
A už prichádzajú ďalší hrdinovia: dudroši. Nič nie je také dobré, ako v „Rakúsku“, ako bolo dakedy, ako varila mamička…Polovica ponuky je obschnutá, druhá polka zas vlhká jak brlôžtek prelistériu. Vianočne povedané: obchody sú plné nekvalitných vecí, ani tie kvalitné, nie sú to, čo bývali, dobroty – nedobroty – zaručene ich aspoň naduje…prinajmenšom. Hudba je hlasná, výzdoba prečačkaná, ľudia sú čvarga.
Ďalšia sorta by mohli byť -praktické duše: keď sa ocitnú pri bohatom švédskom stole, nestihnú si ho ani prezrieť, lebo na jedlo si vyčlenili čas. Dačo zhltnú, ale dlho sa s tým nebavia. Najlepší by bol „lepeňák“ do ruky niekde za jazdy. Na Vianoce si naplánujú kuknúť programy, prejsť celú rodinu, zaškrtnú si v tv programe všetko, čo chcú vidieť, a bol by v tom čert (alebo výpadok prúdu), aby to všetko nekukli. Na trhoch boli, výzdobu videli (najlepšie aspoň v troch mestách, z toho jedna metropola je nutná), piekli, nakúpili, jedli…zoznam odškrtaný a ide sa ďalej.Hneď ako pyrotechniku povynášajú zo špajze, kúpia veľkonočné zajace.
Och, tých typov by bolo veľa, tak už len posledný: megalomanský „očakávač“. Tak sa na tie hotelové hody tešil, toľko o nich sníval, že zrazu cíti frustráciu, ak neobsahujú aspoň dva druhy kaviáru. Odchádza celý zmätený, že nič nechutilo ako manna nebeská, explózia chutí sa nekonala. Pred Vianocami tento typ odpočítava dni. Očakáva dojatie, nepretržite usmiate tváre všetkých okolo, nefalšovanú nehu, lásku, milé prekvapenia, atmosféru pokoja, žičlivosti a mieru…až kým ho, najlepšie ešte pre večerou, niektonena….e (ďalšia šifrovačka, čo bodka, to písmeno ) proste napokon vybuchne a na všetkých navrieska, lebo nejakému šmatľavému indivíduu vypadla bobaľka na nový obrus. Čaro tejto typológie vidím v tom, že podľa môjho skromného pozorovania seba (zaručene som dostatočne reprezentatívna vzorka), bežný jedinec sa dokáže zaradiť do viacerých typov v rámci jedného dňa, ale zas aj vymaniť sa z tohto šialenstva behom pár minút (podľa niektorých odborníkov k tomu môže pomôcť úder tupým predmetom, ale to zas ja neschvaľujem…).
A teraz zhrnutie pre všetkých, ktorí toto čítajú – najlepšie s podporou vareného vína: Vianoce sú plne naložený stôl. Ak na ňom hľadáte chyby, nájdete. Ak hľadáte len niečo na uspokojenie základných potrieb, je to tam. Ak si vezmete to, čo máte radi, nepreženiete to s množstvom, tak si to, nie len že užijete, ale sviatky aj poľahky strávite. Ak sa pri tej hojnosti poobzeráte dookola a ponúknete nejakú dobrotu druhému, je to fajn nápad. Ak si zoči-voči hojnosti, len niečo zobnete a v tichosti si vychutnáte spoločnosť ľudí z bezpečnej vzdialenosti, aj tak sa to dá.
Viete, ako sa hovorí, že krása je v oku pozorovateľa? Tak ja si myslím, že tak nejako to bude aj s tými Vianocami. Prajem vám teda, aby ste to, čo si želáte, mali „v oku“ – a keďže oko, je okno do duše, tak vám prajem, aby ste si tieto Vianoce otvorenými očami-oknami vpustili do duše, len to, čo vám je milé.

Výživné Vianoce, priatelia.

Dušička