Keď som nedávno videla nové propagačné video Kama Dizajn na aktuálnu svadobnú sezónu, plná spomienkového optimizmu som spokojne skonštatovala, že mňa sa žiadne svadobné šialenstvo netýkalo. Ale v tomto intímnom internetovompriestore sa môžem priznať, že drobné náznaky tam predsa len boli. Ono vyberať si princeznovské šaty, navyše biele, a ešte aj závoj, to zamáva s každou osobou, najmä ak ste mundúr podobného charakteru na sebe mali naposledy na „prvom svätom“. Jasné, že nejde len o oblečenie – odkazujem tým, čo ich vlastná dokonalosť zvádza k moralizovaniu. Šaty sú proste prvá téma, lebo sa zvyknú vyberať s časovým predstihom (aby ich pred vami stihli mať aspoň 3 ženy, čo sa na nich rozhodne nepodpíše…leda žeby nasali do seba to more lásky, a to nemôže škodiť). Pri výbere šiat prejavy spomínaného šialenstva ešte nemusia byť zjavné, ale v prípade, ak odchádzate z požičovne s rezerváciou na slnečníček z čipky a chutný kožuštek (nedajbože aj na vejár, klietku pre vtáky a iné rekvizity) je jasné, že pod povrchom už niečo „žije“. Naschvál navodzujem hororovú atmosféru, lebo v nasledujúcom období budúcu nevestu čaká stretnutie s mýtickou bytosťou v rôznych zdrojoch spomínanou ako „zlá sudička“ alebo „posol zlých správ“, v domácich kruhoch je známejšia ako „tota krava“, čo ti musí (bo by jej bok vyvaľelo) povedať o nejakej katastrofe, čo sa prihodila jej susede, sesternici, spolužiačkinej sestre a pod. Moja zlá sudička mi počas cesty autobusom opísala, ako jej švagriná v priebehu svadobného obradu odpadávala, lebo mala také úzke šaty (až spätne viem oceniť tú dramatizáciu – ako sa dá kontinuálne odpadávať počas cca 20 min. ???). A predstavte si, prídem ja po šaty, posledná skúška, a oni sú také úzke, že by jeden odpadol! Panie v požičovni, zjavne pripravené na všetko, ma uistili, že budem nervózna a isto schudnem – ó, tie ženské proroctvá. Aj toto sa vyplnilo, vďaka pretrvávajúcej viróze a zvláštnym liekom proti kašľu, ktoré spôsobujú nechutenstvo (názov neuvádzam, lebo nechcem nikoho privádzať do pokušenia). No aj napriek tomu, že som sa dostala na obvod pásu konfekčne spadajúceho pod starší školský vek, ma šaty „ociskali“ (krajšie slovo na to nie je). 
Za znak svadobného šialenstva spätne považujem aj moju bezhraničnú toleranciu k počinom pani kozmetičky, ktorá ma presvedčila, že svadba je dlhá (a zjavne predpokladala, že vo víre tanca mi postupne „krása opadá“), a preto je mnohovrstvové večerné líčenie prepotrebné – veď ma budú „kamerovať“. Tu už ani spomienkový optimizmus nepomáha, keď vidím seba ako sobášnu podvodníčku rumunského pôvodu, ktorá si s nehou drží svoj úlovok – čerstvého odvedenca vojenskej akadémie cca o dekádu mladšieho ako ona – môj muž sa totiž týždeň pred svadbou dal nejako príkrejšie ostrihať s tým, že mu to do obradu dorastie. 
Proste nevesta má kopec životne dôležitých starostí, a keď som ja prepadla šialenstvu, tak by bolo od vás, milé nevesty, veľmi milé, keby ste tiež, hoci len na chvíľku, prepadli aspoň maličkému šialenstvu. Ale do istoty by bolo dobré zveriť čo najviac vecí do rúk iných ľudí (napr. Mária, Katka…), aby sa vám nestalo, že budete po večeroch viazať „tote malé chutné levanduľky“ na obrúsky. Nech to robia druhí, vy sa pokojne krenkujte, aby nepršalo (to sa dá rozhodne ovplyvniť silou myšlienok), rozchoďte si lodičky (aby ste spokojne tancovali do rána v požičaných „balerínkach“), dajte si nalakovať nechty (aby sa vám lak ošúpal už pred obradom, ako tak počas fotenia leziete na posed, lebo kto by sa už fotil ako „trapko“ len na zemi). 
Na záver prajem všetkým veľa šťastia a lúčim sa so spomienkou, ako som v duchu tradícií „flákla“ tanier o zem tak silno, že prevádzkara museli dvaja držať, aby nešiel vytiahnuť priemyselný vysávač – možno slabučko preháňam 😉.
Dušička