V novom roku som sa rozhodla povýšiť tento blog na priestor pre vedu, konkrétne pre vedný odbor škatuľkovanie ľudí (nebudem sa chváliť, ale keď sa troška zabudnem, ašpirujem na čestný doktorát v tomto odbore). Jednoducho povedané, ľudia sa delia na tých, čo majú radšej psy, a tých čo mačky, fajčiarov a nefajčiarov, kečup-horčica, hory- more, mainstreem – underground, sovy – škovránky…
Tak teda – úvod do odboru máme za sebou, dostávame sa k veci – existujú dva typy ľudí: tí, čo si nový kus oblečenia hneď vezmú na seba a využívajú ho, kedy sa dá – tzv. „užívači“, a takí, ktorí si ho pomojkajú, odložia do skrine, a keď niekam idú, s láskou ho nadvihnú a vyberú spod neho „hocjakúšaplavinu“, len aby miláčika nezničili. Ja som druhý typ. Ak váhate kam sa zaradiť, tak si zatvorte oči, a pravdivo odpovedzte na otázku: snažíte sa neohýbať špičky, keď si obujete nové topánky? My sme tzv. „šetriči“. To najlepšie, si nechávame na koniec. Pripečené zemiaky na kraji taniera, lebo najväčšia mňamka až na záver…
No a čo máme teraz všetci nové? Všetci máme predsa teraz „nový rok“. A to je pomerne veľká vec, preto si zaslúži dôkladné zamyslenie, ako ho môže ovplyvniť táto naša príslušnosť k vyššie zmieneným skupinám (dúfam, že oceňujete, tieto slovné zvraty, pretože ich ťahám z mojej diplomovej práce – veda forever). Myslím si totiž, že pre nás šetričov, môže byť ten nový rok dosť veľká výzva.
No a keďže som vám avízovala (to nie je celkom z diplomovky, ani neviem, kde sa to vo mne berie…) vedu, tak pridávam ešte jednu typológiu: tí, čo si dávajú novoročné predsavzatia, skrátene „predsavzáči“ a tí, čo si ich nedávajú, lebo ich aj tak nedodržia a nechcú byť pod tlakom, a sklamaní, a demotivovaní (opäť diplomovka), a môžu predsa začať kedy chcú, teda keby chceli, resp. keby sa im chcelo…blábláblá…tzv. „bojkovia“. Áno, správne hádate: ja som „predsavzáč“. Lebo čím viac predsavzatí si dám, tým je väčšia šanca, že aspoň jedno dodržím. A keď si splním aspoň jedno, som minimálne o 100% úspešnejšia ako tí, čo si žiadne nedali. Ďalší dôvod, pre predsavzatia, je trochu filozofický: to, čo sa povie, začne existovať, čo sa napíše, to je už oficiálny cieľ, a keď už existuje cieľ, tak sa dá k nemu hoc aj plaziť. A keby že aj nie, tak aspoň sa kukať tým smerom, a možno raz vás niekto, hoci aj od chrbta a nechtiac, posotí, a to bude ten prvý krok.
Táto teória je totiž 100% pravdivá a empiricky overená (cítim, že prichádza čas na rigoróznu prácu…) – ja som jej živý dôkaz. Od čias prvej skupiny cca 20 novoročných predsavzatí som: sa naučila hrať šach, začala šoférovať, uháčkovala si sveter, zatancovala vo Východnej…a verím, že niekde v budúcnosti ma čaká: nocovanie na horskej chate a plávanie kraula (bez toho, aby po mne ľudia hádzali záchranné kolesá a bežali požiadať správu bazéna o doplnenie vyšpliechanej vody).
A blížime sa k triumfálnemu prepojeniu dvoch typológii a k odporúčaniam pre prax: prihováram sa vám, milí moji šetriči: nový rok nie je potrebné šetriť, treba ho využívať najlepšie každý deň, a ešte aj načať ďalšie nové veci, lebo na pultoch už sú valentínske srdcia, o chvíľu tam budú vajcia, a ani si nestihnete vynadať, že vaše číslo plaviek nemajú, a budú tam zošity za výhodnú cenu, pár kahancov, čo horia aj 6 dní v kuse, hračky, ozdoby, umelý sneh, petardy, šampus a „vyprošťovák“.
Vy, drahí „užívači“, ste, zdá sa, na tom lepšie, ale najlepšie bude, ak si dáte aj kopec predsavzatí. Rozhodne najhoršie, sú na tom „šetriči a zároveň bojkovia“, pre tých proste ani nemám odkaz, ja neverím, že po týchto riadkoch, ešte nejakí takí sú. Dušička