Akademický rok nám začal, tak som sa aj ja pomaly zobudila z letnej letargie. O lete ale písať nebudem, necháme si to na čas, keď nám bude zatekať do topánok. Kým máme to pekné počasíčko, načim sa zaoberať novými vyhliadkami resp. tým, aby sme ešte dajaké vyhliadky do budúcna mali – teda eko téma. A prečo? Pretože som bola na swape. Zhrniem vám výhody a top momenty. Hrabanie sa v kope dostupného oblečenia mi – verím, že na dlhý čas – uspokojilo potrebu hľadania, lovenia, skúšania – je to proste také to „vzrúšo“ (akokoľvek patologicky vám to znie, chyba je v prijímači). Čisto prakticky a ekonomicky ma potešili rifle, ktorých som sa na swape ujala po tom, čo ich opustila ich predchádzajúca majiteľka – také novučké a peknučké, že nechápem, či nedošlo k omylu (v každom prípade si už u mňa zvykli, takže nie je cesta späť). Nuž a napokon ma ľudsky obohatila pani, ktorá kmášuc práve pristavený stojan čerstvého „mäsa“ nahlas okrikovala ostatných, aby sa nesprávali ako zvieratá – no zlatá bola, dala tomu „lovu“ tie správne grády. Zistila som, že táto forma mi je celkom sympatická, ani ma to neprekvapilo. My sme doma swap-ovali už veľmi dávno. Bol to taký „sesterský“ swap, a nie vždy úplne dobrovoľný. Dosť na tom, že niektoré veci prešli aj 4 osobami – čo podľa mňa zaváňa rekordom. Pamätám si na ružový rolák, ktorý elektrizoval tak, že v tme hádzal iskry. To vám bol skvelý „matroš“, to nesperieš… to asi ani nespáliš. Ten by určite prežil aj 10 užívateľov.

Dokonca mám odložené tričko, prosím pekne bavlnené, ktoré som zdedila ja, a teraz ho nosí moje dieťa – ale len na doma, lebo sú na ňom síce unisex lesné zvieratá, ale zajko je červený a ja som „stará, rodovo stereotypná“ škola. To sa teraz stane už len zriedka, uvedomila som si, keď som s „bodyčkami“ môjho dieťaťa umývala okno (babie leto = druhá šanca pre tých, čo sa na to v lete vy….). Niektoré veci sa nie len, že nededia, oni sa nedožijú ani toho, že z nich decko vyrastie. Prvý signál na vyradenie takéhoto kusu oblečenia sa objavuje už po prvom praní, kedy švíky nadobudnú špirálovitú štruktúru DNA, a pri žehlení ma tlačia do „Sofiinej voľby“, na ktorejže to strane vyžehliť „puk“ mimo švíka. V takejto situácii odporúčam zamyslieť sa, ktorú ruku má dieťa dominantnú, a teda ktorú bude naťahovať na ihrisku po hračku resp. po piškótu – tak na tú stranu ho rozhodne nezažehľujte. Druhým znakom, že do vášho arzenálu na umývanie okien pribudne nová posila, je rozšírenie pôvodného modelu, čím sa vytvára priestor na prenášanie hračiek alebo lopty pod tričkom. Je však možné, že takúto možnosť detskej konfekcie nevítate a nosíte si, ako uvedomelá matka, na ihrisko slušivý „vačík“ resp. „ruksačik“ (nech vás to nemýli: zdrobnenina má vyjadriť len vrúcny vzťah nositeľky k tejto praktickej veci, nie jej rozmer – keďže tam treba vpratať zmenšený vozový park Doprastavu). Nuž a posledným poznávacím znamením blížiaceho sa konca aktívnej kariéry odevu je, keď ráno vstanete, o dieťa je postarané – ďakujem, drahý – umyté, oblečené, najedené vás víta v kuchyni, rúčky spôsobne spustené vedľa tela, pretože výstrih „bodyčka“ mu spadol až k lakťom. To sa už nedá nazvať lodičkovým výstrihom, to už nie je ani top a lá Carmen, proste bavlna sa nebadane snaží odplaziť naspäť do náruče matky Zeme, ktorá jej dala život.

Tak vám teda prajem samé kvalitné veci, aby bolo čo vymieňať, keď na to dôjde. Tiež dlhé babie leto, aby stihli všetci umyť okná (toľko mieru v duši vám prinesie len dobre vykonaná práca…alebo vedomie, že tak skoro si to nezopakujete). A tiež vám želám, aby ste mali čas pri tých čistých oknách len tak posedieť a tešiť sa z výhľadu.

Dušička