Bola som na materskej, asi tak nejako začínajú príbehy žien, ktoré začali podnikať. Pomoc, môj príbeh začína rovnako, až na to, že mne bolo na materskej naozaj dobre a ani o sekundu skôr som nechcela naskočiť do každodenného pracovného kolobehu. Niekde som sa dočítala, že je dôležité intenzívnejšie sa venovať deťom do ich siedmeho roku života, mne viac nebolo treba a s plnou podporou manžela som sa s tým stotožnila. Vždy je dobré mať nejaký dôvod. Ale postupne moje deti mali stále menší a menší záujem o moju intenzívnu starostlivosť. Potrebovali klasicky, ako všade, hlavne práčku, upratovačku, kuchárku, raz začas väzenského dozorcu a najviac služby profesionálneho rodinného taxikára. A musím vám povedať, že  zvládnuť logistiku týchto rozvozov, bolo hodné aspoň na nomináciu na udelenie nobelovej ceny. Aj manžel začal jazdiť na týždňovky a všetko sa to udialo, keď naša dcéra dovŕšila siedmy rok. Asi to bola fakt múdrosť čo som sa niekde dočítala. A v tomto momente sa začína môj príbeh zlievať s príbehom ďalších matiek podnikateliek, keď zrazu začnete uvažovať čo s načatým životom. Po tak dlhej dobe mi už veľké sebavedomie a pracovné návyky neostali, hoci ako upratovačka by som bola fakt dobrá a opäť robiť obchodného zástupcu sa mi už nechcelo, hoci ma celkom pekne živilo pred otehotnením. Nepremýšľala som veľmi dlho, mám dušu a srdce umelca, len ruky sa s tým nie celkom chcú stotožniť, ale keďže mojou dlhodobou životnou filozofiou je Dalajlámové riešenie problémov (sú len dva typy problémov, problém ktorý nemá riešenie a problém, ktorý sa vyrieši sám, preto je zbytočne trápiť sa pre ktorýkoľvek z nich), vždy si najprv počkám ako sa to vyrieši. Ale samozrejme nie som úplne netrápiaci sa tvor a tak sa trápim aspoň občas kvôli blbostiam, to len tak, ak by to raz prestalo fungovať, nech nie som zaskočená. Aj v tejto mojej životnej dileme mojich ľavých rúk, ma Dalajláma nesklamal. Vyriešilo sa to samo. Doslova mi do cesty podhodil dve pravé ruky Máriine a práve v tej chvíli sa začala rodiť Kama Dizajn. Jasné, že nie hneď na druhý deň, ale asi tak na piaty. Sadli sme si výškou, váhou a hlavne povahou. Naše začiatky boli v celku srandovné. Vedeli sme, že chceme tvoriť, robiť pekné veci, ale vôbec sme netušili kde začať.  A tu opäť raz zasiahol Dalajláma a my dve sme dostali, od vtedy už našej dobrej, vernej duši a štartovačke nášho podnikania Danky, prvú veľkú zákazku. Najprv sme na seba vyvalili oči, prestali na pár sekúnd dýchať, ale rýchlo sme sa prefackali a naštartovali všetky mozgové bunky, ktoré nám po materskej ostali a pustili sme sa do toho plnou rýchlosťou. Toto je začiatok nášho podnikania. Ale keďže výzvy sú našou raketovou pohonnou hmotou, odštartovali sme to naplno. Máme okolo seba ľudí, ktorí nám neskutočne fandia a pomáhajú. Len tak z radosti, lebo sme ich nakazili našim nadšením. Zvažujem či od nich nepýtať aspoň členský príspevok, veď im naplno vypĺňame popracovný čas.

Ak sa chcete nakaziť našim nadšením budeme šťastné, ale berte na vedomie, že fakt uvažujeme nad tým členským poplatkom. 🙂

Katka